Slovensko trápi deficit verejných financií. O tomto probléme sme už na stránkach magazínu informovali. Problémom je, že vláda doteraz nepristúpila k ich konsolidácii a začali pribúdať následky. Prvým z nich bola kritika zo strany Európskej únie za nezaradenie výdavkových limitov. Nasledovalo znižovanie ratingu zo strany agentúr a zdražovanie požičiavania peňazí vzhľadom na ich nedôveru v našu ekonomiku. Tento vývoj bude pokračovať, dokiaľ Slovensko nedokáže reálne konsolidovať. A to na príjmovej, ale aj výdavkovej strane. V dôsledku toho nás aj v najbližšom období potrápi deficit verejných financií. Na to nadväzuje správa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
TASR: Slovensko potrebuje vzhľadom na deficit verejných financií konsolidáciu
Bratislava 5. apríla (TASR) – Bez konsolidácie zotrvá deficit verejných financií v najbližších rokoch na neudržateľne vysokých úrovniach. Vyplýva to z aktuálnej prognózy strednodobého fiškálneho vývoja, ktorú pripravila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Prognóza vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a predstavuje očakávaný vývoj v scenári nezmenených politík (NPC).
„Ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude naďalej vykazovať neudržateľne vysoké deficity a z toho plynúci rastúci verejný dlh. V roku 2024 by mal schodok verejných financií v metodike ESA 2010 dosiahnuť úroveň 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), následne v scenári NPC vzrastie k úrovni 6,3 % HDP v roku 2025 a v roku 2028 dosiahne úroveň 6,2 % HDP,“ uviedla rada.
Štrukturálny deficit vzrastie z úrovne 5,2 % HDP očakávanej v roku 2024 na 5,6 % HDP v roku 2025 s následným nárastom až na 6,4 % HDP v roku 2028. „Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať tesne nad úrovňou 64 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti roku 2024 (53,1 % HDP),“ zdôraznila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu do roku 2025 ovplyvnený podľa prognózy predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej relatívne vysokým stavom na konci roka 2023. V porovnaní s vývojom čistého dlhu tak hrubý dlh k HDP vzrastie v rokoch 2024 a 2025 miernejšie, medziročne o 2,8 percentuálneho bodu (p. b.) v roku 2024, respektíve o 2,0 p. b. v roku 2025. Od roku 2026 však dlh v čistom aj hrubom vyjadrení porastie o približne 3 p. b. ročne. V roku 2028 sa hrubý dlh dostane až nad úroveň 70 % HDP a čistý dlh verejnej správy bude tesne pod úrovňou 65 % HDP.
RRZ dodala, že dlh je naďalej nad horným limitom dlhovej brzdy. Bez prijatia konsolidačných opatrení bude úroveň dlhu výrazne vyššia ako (každoročne klesajúci) horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2028 presiahne horný limit o 20,5 p. b. HDP. Maastrichtské kritérium 60 % HDP by dlh mohol presiahnuť už v roku 2025.
Ďalšie zaujímavé čítanie: Veľký výhľad na tradičné trhy a kryptomeny na apríl – Jakub Kraľovanský
