Čína má problémy. Čínsky dlhový trh sa stal ústredným bodom kontroly uprostred svojho pozoruhodného ekonomického vzostupu, ktorý sa vyznačuje výrazným nárastom zadlženosti v rôznych sektoroch. Nedávne údaje z Čínskej ľudovej banky vrhajú svetlo na súčasné rozmery a trajektóriu čínskeho dlhového trhu a ponúkajú pohľad na odvetvové rozdiely a dôsledky pre národnú ekonomickú scénu.
Zadlženosť stúpa
Ku koncu roku 2023 dosiahol celkový nefinančný dlh Číny ohromujúcich 305,9 bilióna juanov, približne 43,8 bilióna dolárov, čo predstavuje približne 275 % jej HDP. Predstavuje to pozoruhodnú eskaláciu oproti údajom z roku 2018, čo podčiarkuje zvyšujúcu sa zadlženosť v rámci čínskej ekonomiky.
Pri rozdelení dlhovej oblasti podľa sektorov sa ako hlavný prispievateľ ukazuje podniková sféra, pričom nesplatený dlh ku koncu roka 2023 stúpol na 188,5 bilióna jüanov, čo je približne 170 % HDP. Sektor domácností bol zároveň svedkom neustáleho rastu dlhu, ktorá sa vyšplhá na 72,4 bilióna juanov alebo približne 65 % HDP, poháňaná rôznymi faktormi vrátane rastúcich cien nehnuteľností a rozšírených možností spotrebiteľských úverov.
Na rozdiel od toho vládny sektor zaznamenal pomerne mierny nárast zadlženosti, pričom nesplatený dlh verejnej správy dosiahol 45,0 biliónov juanov, čo zodpovedá približne 40 % HDP do konca roka 2023. Tento konzervatívny rast vládneho dlhu podčiarkuje spoločné úsilie o obmedzenie fiškálnych deficít a uplatňovať postupy obozretného riadenia dlhu.
Obavy spotrebiteľov narastajú
Pri skúmaní trajektórií rastu zaznamenali podnikový sektor a sektor domácností výraznejšie eskalácie s ročným nárastom dlhu v priemere okolo 7 % a 9 % medzi rokmi 2018 a 2023. Naopak, dlh verejnej správy rástol zdržanlivejším tempom približne 6 % ročne počas rovnakého obdobia.
Táto dynamika podčiarkuje nerovnomerný charakter akumulácie čínskeho dlhu s dôsledkami presahujúcimi domáce hranice. Najmä rastúci korporátny dlh predstavuje značné systémové riziká, ktoré môžu byť katalyzátorom zlyhania a odrazom v celom finančnom sektore. Podobne rýchly nárast zadlženosti domácností, najmä v súvislosti s nehnuteľnosťami, vyvoláva obavy týkajúce sa zraniteľnosti spotrebiteľov a širšej ekonomickej stability.
Čína stagnuje
Okrem toho, vývoj čínskeho dlhového prostredia má významné dôsledky pre rámce menovej politiky a medzinárodné finančné systémy. Keďže Čína tiahne k väčšej menovej autonómii, ktorá sa vyznačuje posunom k flexibilnejšiemu režimu výmenných kurzov, globálne ceny aktív a volatilita trhu sú pripravené zažiť značné výkyvy. Dôsledky sa týkajú rôznych tried aktív, ovplyvňujú akciové trhy, výnosy dlhopisov, ceny komodít a výmenné kurzy, čím pretvárajú globálnu ekonomickú scénu.
🇷🇺 🇨🇳 #Russia & #China have almost completely stopped using US Dollar $USD for mutual trade, Foreign Minister says.
— Simon Dixon (@SimonDixonTwitt) April 22, 2024
Now all they need to do is future proof by settling in #Bitcoin & #HODL to chip away at their debt over time. pic.twitter.com/8xmJezKjta
Prechod Číny smerom k menovej nezávislosti má okrem toho dôsledky pre existujúci medzinárodný menový systém, pričom potenciálne mení dynamiku globálnych kapitálových tokov, oceňovanie aktív a geopolitické súlady. Zatiaľ čo Čína prestavuje svoje menové politiky, politici aj účastníci trhu čelia imperatívu prispôsobenia stratégií tak, aby sa orientovali v meniacom sa finančnom teréne a zabezpečili odolnosť a stabilitu uprostred transformačných zmien.
Ďalšie zaujímavé čítanie: SP500 a DXY: Týždenná analýza Jakuba Kraľovanského
