Energetická kríza je v súčasnosti jednou z možností. Blízky východ je domovom niektorých z najdôležitejších krajín produkujúcich ropu na svete a Irán hrá v tomto regióne ústrednú úlohu. Jednou z najkritickejších oblastí, ktoré by boli zasiahnuté v prípade konfliktu medzi Iránom a Izraelom, je Hormuzský prieliv. Táto úzka vodná cesta, ktorá sa nachádza medzi Iránom a Ománom, slúži ako priechod pre približne jednu pätinu svetových zásob ropy. Akýkoľvek iránsky pokus o uzavretie alebo obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv, či už ako priama odpoveď na izraelské útoky alebo ako preventívne opatrenie, by vyvolal otrasy na svetových trhoch s ropou.
Zraniteľnosť kľúčových ropných trás
Blokáda Hormuzského prielivu by drasticky znížila dodávky ropy a zemného plynu na svetové trhy, čo by viedlo k okamžitému nárastu cien. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že úžinou denne prejde 17 miliónov barelov ropy. Vzhľadom na to, že globálne trhy s energiou sú veľmi citlivé na prerušenie dodávok, aj dočasný zásah do toku ropy by mohlo viesť k cenovým skokom, pričom globálne ceny ropy môžu potenciálne stúpnuť na 150 alebo dokonca 200 dolárov za barel. Aj preto sa skloňuje energetická kríza.
Prerušenia dodávok a kolísanie cien
Izraelsko-iránsky konflikt by tiež riskoval poškodenie kritickej infraštruktúry, ako sú ropné rafinérie, skladovacie zariadenia a ropovody, ktoré sú roztrúsené po celom regióne. Samotný Irán je jedným z najväčších svetových producentov ropy s overenými zásobami viac ako 208 miliárd barelov ropy. Ak by došlo k zníženiu iránskej produkcie v dôsledku vojenských útokov alebo sabotáží, svet by mohol prísť o značnú časť dodávok ropy. Vzhľadom na relatívne nízku voľnú kapacitu na svetovom trhu s ropou by to mohlo viesť k dlhodobému nedostatku dodávok, čo by zvýšilo náklady na energiu. V tomto zmysle sa začína spomínať aj energetická kríza.
Konflikt by mohol spustiť sankcie zo strany západných mocností, najmä zo strany Spojených štátov a Európskej únie, zamerané na zastavenie vývozu ropy z Iránu. Podobne ako sankcie uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu, aj sankcie na Irán by mohli výrazne znížiť jeho schopnosť predávať ropu na medzinárodnom trhu. To by vytvorilo ďalší nedostatok a posunulo ceny ešte vyššie. Krajiny, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na iránsku ropu, ako napríklad Čína, sa môžu ocitnúť v problémoch s hľadaním alternatívnych zdrojov energie, čím sa zhorší globálna nestálosť cien.
Podľa televíznej stanice Iran International režim predáva svoju ropu s výraznou zľavou až do 30 dolárov za barel oproti cene na svetovom trhu ako kompenzáciu za riziko.
„Čínske rafinérie sú hlavnými odberateľmi nelegálnych iránskych zásielok ropy, ktorú sprostredkovatelia miešajú s nákladom z iných krajín a vykladajú v Číne ako dovoz zo Singapuru a iných zdrojov,“ informoval nedávno iránsky opozičný portál.
Príjmy Iránu z ropy sú pravdepodobne nižšie o 25 miliárd dolárov oproti trhovej cene. Tento rozdiel sú náklady spojené s nezákonnými zásielkami s cieľom vyhnúť sa sankciám a stratou peňazí pri pokuse o repatriáciu peňazí v tvrdých menách. Energetická kríza je však to, čo by si tento režim mohol aktuálne priať.
Energetická kríza a plyn
Zatiaľ čo ropa zvyčajne dostáva najväčšiu pozornosť v diskusiách o konfliktoch na Blízkom východe, trhy so zemným plynom sú tiež náchylné na narušenie. Irán má druhé najväčšie zásoby zemného plynu na svete a akýkoľvek konflikt, ktorý obmedzuje jeho schopnosť vyvážať plyn, by mohol mať vážne následky, najmä pre regióny, ktoré sú energeticky náročné, ako je Európa a Ázia.
Hoci Európa pracuje na diverzifikácii svojich dodávok plynu, a to aj prostredníctvom zvýšeného dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov a iných dodávateľov, zostáva zraniteľná voči cenovým skokom v prípade veľkého narušenia. A hrozí jej energetická kríza.
Okrem ovplyvnenia iránskeho exportu plynu by konflikt mohol narušiť aj dodávky plynu zo susedného Kataru, ktorý zdieľa najväčšie plynové pole na svete s Iránom. Katar je hlavným vývozcom LNG a akýkoľvek vojenský konflikt v Perzskom zálive by mohol narušiť jeho dodávky LNG, čo by ešte viac zaťažilo globálne dodávky energie. V takomto prípade by bola energetická kríza reálna.
Inflácia
Dominový efekt vyšších cien energie by sa rozšíril ďaleko za ropný a plynárenský priemysel, čo by ovplyvnilo globálny hospodársky rast a infláciu. Vyššie ceny energií zvyšujú náklady na dopravu, výrobu a výrobu potravín, čo vedie k vyššej inflácii a zníženiu spotrebiteľských výdavkov. Rozvojové ekonomiky, ktoré sú obzvlášť citlivé na otrasy cien energií, by mohli čeliť značným ekonomickým problémom, keďže sa snažia dovoliť si vyššie náklady na energiu. Vyššie ceny ropy a plynu by navyše zvýšili náklady priemyselnej výroby, znížili by ziskové marže pre podniky a potenciálne by viedli k strate pracovných miest.
V tejto situácii by museli zasahovať centrálne banky, ktoré by boli nútené zvýšiť úrokové sadzby, aby bojovali proti inflácii, čo by mohlo spomaliť hospodársky rast a viesť k finančnej nestabilite. Krajiny, ktoré sa už potykajú s vysokými úrovňami dlhu alebo inflácie, by sa mohli dostať do recesie, čo by spôsobilo ďalšiu globálnu ekonomickú nestabilitu. Energetická kríza by k tomu dodala svoje ďalšie problémy.
Ďalšie zaujímavé čítanie: Týždenný kalendár investora (30. 9. – 6. 10. 2024)
Maj prehľad o svetových trhoch a nezmeškaj príležitosť!
Ak ťa baví náš obsah, ale chcel by si ísť viac do hĺbky prípadne by sa sa chcel pridať do našej investorskej komunity, kde je už viac ako 500 investorov, tak sa pridaj do VIP členstva Investície vo vrecku.
Ako funguje také VIP členstvo a čo sa v ňom dozvieš? Pozri si TOTO VIDEO.
Vo VIP členstve nájdeš akciové portfólio Ing. Jakuba Kraľovanského, vnútornú tabuľku firiem, watchlist ako aj rôzne fundamentálne reporty či analýzy konkrétnych firiem a omnoho viac.
