Situácia v ekonomike aj na trhoch sa pomerne rýchlo mení. Fed váha so znižovaním sadzieb, Európska centrálna banka už jedno znižovanie absolvovala. Situácia je pre investorov náročná. Preto sa snažíme na pravidelnej báze publikovať rozhovory s najväčšími odborníkmi, ktorých na Českej republike a na Slovensku máme. Úlohou týchto rozhovorov je základná orientácia a prezentácia jedinečných pohľadov pre investorov. Tentokrát sme sa rozprávali s Janom Berkom, jedným z najznámejších ekonómov v Českej republike. Pôsobí ako šéfredaktor ekonomického portálu Roklen 24 a hlavný analytik pre FX trhy. Témy sú aktuálne globálne trendy, ale aj ekonomický vývoj. Takisto sme sa pokúsili predikovať niektoré oblasti a ich vývoj.
Deglobalizácia
Rád by som sa hneď na začiatku rozhovoru zameral na niekoľko makrotrendov. Naša komunita investorov tieto termíny pozná, je však potrebné ich naplniť konkrétnym obsahom. Pretože ovplyvňujú a budú ovplyvňovať aj obchodovanie. Dnes sa často hovorí o trende deglobalizácie. Viete nám bližšie povedať, o čo podľa vás pri tomto trende ide a ako môže ovplyvniť obchodovanie a investovanie v budúcnosti?
Deglobalizácia naozaj patrí medzi najskloňovanejšie termíny, ktoré v posledných rokoch počúvame od ekonómov, investorov, ale aj od centrálnych bankárov. Z môjho pohľadu je to dané predovšetkým geopoliticky nestabilnou situáciou a opätovným tlakom na väčší protekcionizmus, ktorý sme napokon videli už pred samotným vypuknutím pandémie. Vyústením takejto situácie nemôže byť nič iné ako oveľa viac proinflačné prostredie, na ktoré z hľadiska menovej politiky nadväzuje prostredie vyšších úrokových sadzieb.
Třetí díl podcastu Berka&Peterka!
— Roklen (@roklen24) July 3, 2024
Poprvé s hostem a s americkými trhy. Řešíme bublinu, ale i přirovnání ke kupónové privatizaci a k cestě na Měsíc!
YouTube: https://t.co/3JCOe0mvUr
Spotify: https://t.co/hmSbZftGY6@roklen24 @JanBerka8 @pavel_peterka @Dusa_Vaskovic pic.twitter.com/5KJXH798uF
Osobne nevnímam deglobalizáciu ako niečo pozitívne, to by sme mohli čakať skôr od fanúšikov protekcionizmu. Deglobalizácia z môjho pohľadu narúša slobodné fungovanie medzinárodného obchodu. Narúša totiž ekonomikám možnosť využitia komparatívnych výhod.
Pokiaľ v ekonomike A vyrobíme tovar X efektívnejšie, teda rýchlejšie a lacnejšie, než v ekonomike B, ktorá naopak vyniká vo výrobe tovaru Y, dáva logiku, aby tovar X prúdil z ekonomiky A do ekonomiky B, a tovar Y z ekonomiky B do ekonomiky A .Ak do hry vstúpi určitá forma deglobalizácie, či už ide o clá alebo ešte lepšie, o sankcie zakazujúce pohyb tovaru, výsledkom sú vyššie ceny u oboch ekonomík. Pokiaľ je ekonomika A nútená vyrábať si tovar Y doma, nie ho dovážať z ekonomiky B, bude to drahšie. Pokiaľ je ekonomika B nútená vyrábať si tovar X doma, nie ho dovážať z ekonomiky A, situácia bude rovnaká. Výsledkom budú vyššie ceny.
Ak ešte nemáš svojho brokera, využi nasledujúci link a prispej tak na chod tohto magazínu, aby si mal vždy čerstvé informácie:
To je extrémne zjednodušená verzia. Realita je samozrejme zložitejšia a ponúka aj možné alternatívy, pretože trh si vždy nájde cestu. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko do histórie. Keď Donald Trump rozbehol colnú vojnu s Čínou, videli sme pokles obchodu medzi americkou a čínskou ekonomikou, ale naopak nárast medzi americkou a vietnamskou ekonomikou. Ako je to možné? Čínske podniky začali stavať pobočky vo Vietname a odtiaľ vyvážať do USA, aby sa vyhli clu. Podobne je to aj teraz v prípade Ruska, nejde však o clá, ale o sankcie.
Západné sankcie zakazujú vyvážať tovar priamo do Ruska, preto sa vyváža výrazne viac napríklad do Kirgizska, odkiaľ, ako špekulujeme, sa dostáva ďalej do Ruskej federácie. Táto situácia, keď s veľkou pravdepodobnosťou nepriamo exportujeme do Ruska, sa týka hneď niekoľkých krajín, vrátane Nemecka, Poľska aj Českej republiky. Taká je realita. Náš príklad sa navyše týkal iba pohybu tovaru. Deglobalizácia sa ale môže týkať aj pohybu kapitálu a pracovnej sily.
Na začiatku som spomenul, že deglobalizácia je proinflačným faktorom, s ktorým môže byť spojená potreba vyšších sadzieb. Ide ale iba o jeden z dielikov inflačnej skladačky, preto sa ťažko hodnotí, ako veľmi silná potreba vyšších sadzieb by to mohla byť. Navyše, ako vidíme, vyššie sadzby automaticky neznamenajú akciový armageddon. Rovnako platí, že prostredie deglobalizácie by nutne neznamenalo návrat do stavu počas studenej vojny, a tiež, že musí ísť o niečo nezvratné. Mňa ako investora investujúceho na západných trhoch hrozba deglobalizácie zatiaľ nedonútila k tomu, aby som akokoľvek prehodnotil svoje dlhodobé investície.
Robotizácia
Existuje aj trend robotizácie. Do istej miery sa vlastne opakuje trend automatizácie, dôležitým rozdielom však je úroveň a tiež to, že sa to spája s umelou inteligenciou. V rámci týchto trendov sú v súčasnosti technologicky na určitej úrovni Spojené štáty americké, ale aj Európa. Môže byť práve robotizácia zlomovým momentom, ktorý ovplyvní budúcnosť? Ak áno, akým spôsobom?
Robotizácia, automatizácia, umelá inteligencia, akákoľvek technológia, akýkoľvek výskum vedúci k dosiahnutiu niečoho nového, čo zlepší produktivitu, by mal byť základom každého zdravého ekonomického rastu. Kto neinovuje, zakonzervuje ekonomiku, čo, pokiaľ ostatné ekonomiky inovujú, teda investujú, nevyhnutne povedie k rastu medzery v produktivite, a teda aj výstupu oproti ostatným. Najlepším príkladom je rozdiel medzi Amerikou a Európou. Zatiaľ čo Amerika inovuje, Európa reguluje, čo rozdiel medzi oboma oblasťami zvyšuje.
Ak sa bavíme o inováciách, teda o niečom, čo by malo naštartovať produktivitu, musíme rozlíšiť jej dlhodobý trend a krátkodobé výkyvy. Na túto tému mal tento rok veľmi zaujímavý príhovor môj obľúbený centrálny bankár z amerického Fedu Christopher Waller (odkaz tu). V ňom upozornil na rozdiely medzi krátkodobými a dlhodobými výkyvmi produktivity. Zatiaľ čo obnova dodávateľských reťazcov bola krátkodobým výkyvom, investičná činnosť vlády, ktorá sa podľa Wallera ešte úplne neprejavila, by mohla prispieť k dlhodobému rastu produktivity. Nové technológie sú v produktivite kľúčovým prvkom, pri ktorom je otázkou, či po ich implementácii dôjde k naštartovaniu ďalšieho procesu inovácií prispievajúcich k rastúcej produktivite, alebo sa vrátime k dlhodobému trendu. Ideálna situácia by bola tá prvá, ktorá by sa prejavila nielen v ekonomickom raste, ale aj nižšej inflácii.
Pokiaľ sa bavíme o umelej inteligencii, tá nepochybne patrí k, minimálne krátkodobým, pozitívnym faktorom produktivity. Stále však nevieme, či sa dokáže pretaviť na niečo, čo naštartuje potenciál ekonomiky smerom nahor, alebo naopak pôjde len o krátkodobý výkyv, presne ako ho spomína Waller. V tejto chvíli sme stále na začiatku. Osobne verím, že v oblasti AI máme veľa pred sebou. Z diskusií s klientmi, ale aj zástupcami veľkých poradenských firiem viem, že podniky umelú inteligenciu implementujú. Od nikoho som však nepočul, že by práve AI malo od základov zmeniť podnikateľský sektor a viesť napríklad k tomu, že ľudia prídu hromadne o prácu. A aj keby sa tak naozaj stalo, aj tu platí, že si trh nájde cestu, a zamestnanci iné uplatnenie.
Celkovo však platí, a po pandémii obzvlášť, že by sme sa mali oveľa viac zamerať na oblasť investícií ako spotreby. Z covidu sme sa totiž, s odpustením, prežrali, namiesto toho, aby sme sa z neho preinvestovali. Súčasťou toho sú nielen investície do výskumu a vývoja, ale predovšetkým do vzdelania, ktoré je základom všetkého.
Kdo chce proniknout do aktuálního přemýšlení Evropské centrální banky a Fedu, určitě by si neměl nechat ujít záznam dnešní panelové diskuze na symposiu centrálních bankéřů v portugalském městě Sintra.
— Jan Berka (@JanBerka8) July 2, 2024
V diskuzi vystoupila guvernérka ECB Christine Lagardeová, guvernér Fedu Jerome…
Fed a úrokové sadzby
Úrokové sadzby sú témou už niekoľko rokov. Hlavnou otázkou v rozhovoroch a diskusiách zostáva, či Fed pristúpi k znižovaniu úrokových mier v USA. Na druhej strane sa zdá, že veľké firmy, ale aj pracovný trh dokážu vysoké úrovne sadzieb Fedu zvládať. Dokonca sú na all time high. Fed na to vplýva práve určovaním výšky úrokových sadzieb. Je ďalšie smerovanie ekonomiky naozaj v rukách Fedu alebo vidíte inú bázu, ktorú by mali investori sledovať?
Fed je jednou z viacerých zložiek s vplyvom na ďalší vývoj americkej ekonomiky. Patrí tam aj vládny sektor, ako druhý pilier hospodárskej politiky, ale predovšetkým súkromný, teda firmy a domácnosti a ich ochota spotrebovávať a investovať.
Americká ekonomika má jednu veľkú výhodu, z ktorej pramení aj jej rezistencia voči vyšším sadzbám. Súkromný sektor sa z pandémie nedostal vďaka dlhu, ale vďaka nárastu príjmov. Počas pandémie domácnosti nahromadili viac ako dva bilióny dolárov v nadúsporách. Ich čisté bohatstvo je na historicky najvyšších úrovniach dosahujúcich viac ako 500 % HDP. Tu však existujú rozdiely. Vysokopríjmové domácnosti majú viac hotovosti ako dlhu, zatiaľ čo nízkopríjmové to majú naopak. Nadúspory boli už vyčerpané, nízkopríjmové domácnosti žijú na dlh, napríklad z kreditných kariet, kde sa sadzby pohybujú nad 20 %, čo sa nutne prejavuje v ich spotrebe.
Keďže je americký spotrebiteľ ťahúňom výkonu ekonomiku, sledujem predovšetkým túto oblasť. Musíme mať pritom na mysli, že 20 % vysokopríjmových domácností spotrebováva rovnako ako 60 % tých z najnižších vrstiev. A keďže vysokopríjmové domácnosti profitujú z kanálov, ako je efekt bohatstva, kam spadá aj rast akcií, nemožno sa čudovať, že si americká spotreba vedie nad očakávania lepšie, najmä v oblasti sektora služieb.
Posledné dáta však ukázali, že sila amerického spotrebiteľa slabne. Ak bude tento trend pokračovať, prejaviť by sa to malo v inflácii aj na trhu práce. Následnou reakciou na to bude zníženie sadzieb Fedu, ktoré by podľa môjho odhadu mohlo prísť pokojne už v septembri, nehľadiac na prezidentské voľby. Z toho vidíme, že Fed je kľúčovým prvkom výhľadu ekonomiky aj trhov, ale jeho politika bude vychádzať predovšetkým z toho, akú kondíciu si udržia firmy a domácnosti. Zatiaľ som toho názoru, že scenár soft landingu je stále možný.
Čo by ste v súčasnosti odporučili Fedu, ak by ste im mohli poradiť a formovať ich politiku? Fed v súčasnosti svojou činnosťou formuje do veľkej miery aj svetovú ekonomiku. Priamo vplýva na niektoré oblasti. Na druhej strane má Fed dvojitý mandát. Stará sa o stabilitu cien, ale aj o zamestnanosť. Čo je práve pre Fed špecifické.
Najprv je potrebné si uvedomiť, že Fed disponuje najväčšou koncentráciou kvalitného ľudského kapitálu z odboru. S ohľadom na menovú politiku by som si tak len horúco ťažko dovolil niečo odporúčať. Navyše platí, že s vedením doterajšej menovej politiky som celkom v zhode. Možno by som vypustil onen holubičí obrat na decembrovom zasadnutí, rovnako tak, ak by sme šli ďalej do histórie, by som začal s normalizáciou menovej politiky oveľa skôr. Ale po bitke je každý generál.
Ak ešte nemáš svojho brokera, využi nasledujúci link a prispej tak na chod tohto magazínu, aby si mal vždy čerstvé informácie:
Pri tom, čo bude, by som sa držal hodnotenia prichádzajúcich dát, najmä tých o inflácii a z trhu práce. U oboch už máme náznaky uvoľňovania, ktoré chce centrálna banka vidieť. Ak počas leta bude tento trend potvrdený, sadzby môžu ísť dole, a to pokojne o viac ako naznačuje aktuálnu prognóza. Zatiaľ čo Fed v rámci dot plot grafu naznačil zníženie sadzieb v tomto roku o 25 bodov, ja vidím možnosť zníženia o 50, v ideálnom scenári inflácie a trhu práce pokojne aj o 75 bodov.
Ale aby som z otázky nevykorčuľoval tak ľahko. Predsa len by som mal jedno odporúčanie pre Fed, ktoré by sa týkalo vedenia menovej politiky. Fed by sa mal podľa môjho názoru vyhnúť novým trendom, ako je „zelená“ menová politika, ktorú vidíme v iných centrálnych bankách, napríklad v tej európskej. Menová politika nikdy nebola a nemá byť zelená, rovnako tak nemá zahŕňať veci typu inklúzie a pod. Menová politika je plošná, nie cielená ako tá fiškálna, a mala by tak pôsobiť v jadre svojho nastavenia na všetkých rovnako.
Fed bude vzorom aj pre ECB
Európska centrálna banka už znížila úrokové sadzby. Ďalší viac či menej odkladá do budúcnosti. Ak si však porovnáme inflačné údaje napríklad v Českej republike a na Slovensku, sú takmer rovnaké. A to obe krajiny postupovali odlišným spôsobom pri zvládaní inflácie. Myslím tým kroky ČNB a ECB. Nie je to vlastne dôkaz o tom, že inflácia je spôsobená externe?
Postpandemická inflačná vlna v sebe mala ponukové aj dopytové inflačné sily. Je pravdou, že v Európe sa tie ponukové prejavili oveľa silnejšie ako v Amerike. To bolo dané európskou energetickou závislosťou na ostatných krajinách v prostredí energetického šoku, ktorý bol spojený najmä s ruským napadnutím Ukrajiny. Celkovo bol ale inflačný šok natoľko veľký, že vo výsledku nemalo zmysel rozlišovať ponukové a dopytové inflačné tlaky. Cenová stabilita bola narušená, inflácia sa dostala vysoko nad svoj cieľ, došlo k narušeniu inflačných očakávaní. V takom prípade musí každá centrálna banka konať rýchlo a rázne, čo sa napríklad tej českej podarilo.
Následné odznenie ponukových inflačných tlakov prispelo k poklesu inflácie. Okrem toho sme však videli, že v mnohých oblastiach, napríklad v sektore služieb, zostáva inflácia perzistentná. A také oblasti už súvisia predovšetkým so silou dopytu spotrebiteľa. Naďalej teda trvá potreba určitej reštrikcie zo strany menovej politiky, ktorá ale môže byť vďaka priaznivému procesu dezinflácie postupne a opatrne uvoľňovaná.
Na to nadväzuje aj otázka, či nie je vlastne súčasná situácia dobrou príležitosťou pre európsku ekonomiku. Lukáš Kovanda nás upozornil na to, že ekonomiky európskych krajín sú ako celok deflačné. Vzhľadom na demografický vývoj a pod. Zníženie úrokových sadzieb v eurozóne by tak mohlo európskym ekonomikám priniesť konkurenčnú výhodu. Nie je práve teraz čas na tento krok?
Európske ekonomiky majú deflačné prvky, ale aj tie inflačné. A za niektoré si môžu samy, ide napríklad o zelenú transformáciu a pod. Preto predpokladám, že aj napriek tomu, že je eurozóna v oveľa lepšej pozícii smerom k zníženiu sadzieb ako Spojené štáty, ECB bude postupovať opatrne.
Keď sa pozrieme na jednotlivé krajiny eurozóny, vidíme veľké inflačné rozdiely. Zatiaľ čo v Taliansku dosahuje medziročná inflácia menej ako percento, v Nemecku sme stále určite nad dvoma percentami. ECB nemôže rozlišovať, musí konať podľa jednotného ukazovateľa a ďalších fundamentov majúcich vplyv na infláciu.
Z posledného zasadnutia ECB každopádne vieme, že sa centrálna banka postupne presunie z čistej závislosti na prichádzajúcich dátach k väčšiemu dôrazu na výhľad. Guvernér francúzskej centrálnej banky Villeroy to nedávno popísal ako stratégiu pragmatického gradualizmu. Tá je konzistentná s postupným navyšovaním váhy výhľadu a s postupným znižovaním váhy prichádzajúcich dát. Ak nedôjde na žiadne zásadnejšie vychýlenie od základného scenára, ECB bude tento rok ďalej znižovať sadzby, k čomu nepochybne pomôže aj zníženie sadzieb Fedu.
Ak ešte nemáš svojho brokera, využi nasledujúci link a prispej tak na chod tohto magazínu, aby si mal vždy čerstvé informácie:
Potenciálny zdroj hlavnej konkurenčnej výhody by som ale hľadal inde. A bohužiaľ, sú to oblasti, v ktorých Európa zaostáva. Áno, nižšie sadzby pomôžu, najviac by ale pomohol väčší dôraz na investície a inovácie v prostredí, ktoré nie je tak preregulované, ako aj obmedzenie závislosti na dotáciách. Inovujme, ale nenásilne, zbytočne neregulujme a dajme voľných priechod trhu. Amerike sa to vyplatilo, mohlo by aj Európe.
Možné riziká
Jedna otázka musí smerovať aj k súčasnej politickej situácii. Tá tiež ovplyvňuje investičné prostredie. Vyhodnocujete niektorý z aktuálnych alebo potenciálnych konfliktov ako taký, ktorý by mohol spôsobiť pád trhov, krízu alebo nejaký investičný šok? V súčasnosti evidujeme konflikt Ukrajiny a Ruskej federácie, Iránu a Izraela, vojenské ponorky blízko hraníc USA, ale napríklad aj napätie medzi USA a Čínou týkajúce sa Taiwanu.
Vždy záleží, o akých trhoch sa bavíme. Ak sa napríklad bavíme o európskych, vojna na Ukrajine na nich bude mať oveľa väčší vplyv ako konflikt na Blízkom východe. Popri geografii ide ale aj o trhové kanály. Ak by došlo na konflikt, ktorý by skončil ďalším energetickým šokom, Európa by ho opäť pocítila oveľa viac ako Amerika. Úplne kľúčové je, aby sme sa nedostali do situácie, keď sa do hry aktívne vložia Spojené štáty so svojou armádou. V takom prípade by sme mohli čakať, minimálne krátkodobo, globálny výpredaj u väčšiny aktív.
Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor, veľmi si vážime, že ste si našli čas aj v tejto uponáhľanej dobe. Budeme radi, ak vás budeme môcť osloviť aj v budúcnosti pri analýze aktuálnych ekonomických a investičných tém.
Ja ďakujem, bolo mi cťou!
Ďalšie zaujímavé čítanie: Týždenný kalendár investora (1. 7. – 7. 7. 2024)
Maj prehľad o svetových trhoch a nezmeškaj príležitosť!
Ak ťa baví náš obsah, ale chcel by si ísť viac do hĺbky prípadne by sa sa chcel pridať do našej investorskej komunity, kde je už viac ako 500 investorov, tak sa pridaj do VIP členstva Investície vo vrecku.
Ako funguje také VIP členstvo a čo sa v ňom dozvieš? Pozri si TOTO VIDEO.
Vo VIP členstve nájdeš akciové portfólio Ing. Jakuba Kraľovanského, vnútornú tabuľku firiem, watchlist ako aj rôzne fundamentálne reporty či analýzy konkrétnych firiem a omnoho viac.
