Inflácia je v súčasnosti jedným z najväčších problémov ekonomiky. Spočíva v tom, že inflačné údaje sa prestali znižovať, neplnia už očakávania. Na tomto základe Fed nemôže pristúpiť k znižovaniu sadzieb, čo by mohlo podstatným spôsobom stimulovať ekonomiku. Na rozhovor sme si zavolali renomovaného ekonóma, ktorý tradične analyzuje ekonomický vývoj a súčasné dopady. Lukáš Kovanda hovoril o inflácii, o európskej ekonomike, ale aj o výhľade do budúcnosti.
Inflácia v súčasnosti
Slovenská a česká verejnosť vás pozná ako renomovaného ekonóma pôsobiaceho v bankovom sektore. Často sa vo verejnom priestore vyjadrujete k aktuálnej ekonomickej situácii, prípadne k smerovaniu jeho vývoja. Ďakujeme, že ste si našli čas aj na náš magazín, aby sme mohli našim čitateľom predstaviť vaše vnímanie súčasnosti práve v ekonomickej sfére. Poďme teda priamo k prvej a možno aj najhlavnejšej otázke. Posledné údaje ukazujú mierne poľavenie americkej ekonomiky. Na jednej strane stráca trh práce, čo sa predpokladalo na základe aktuálnych úrokových sadzieb, na druhej strane inflácia stagnuje, resp. veľmi mierne stúpa. Čo by ste poradili Fedu v tejto situácii?
Za každú cenu by som sa snažil, napríklad aj verbálne, zatlačiť na trhy. V opačnom prípade by to bolo ničivé, čo sa kredibility Fedu týka. Súčasné znižovanie úrokových sadzieb je predčasné. Signalizoval by som, že znižovanie sadzieb je možné, ale až vtedy, keď bude inflácia na zodpovedajúcej úrovni. Predovšetkým jadrová inflácia služieb. To je to, čo Fed sleduje viac ako ostatné ukazovatele. Snažil by som sa vyslať signál, že inflácia musí byť, primárne jej jadrové vyjadrenie, blízko stanoveného cieľa.
Samotný vývoj trhov je proti tomu, pretože ich rast je proinflačný. Ak bežnému Američanovi rastú aktíva, logicky si pripadá bohatší a utráca viac. Odporúčal by som trhy schladiť viac, ale to sa zatiaľ nedeje. Úplne nemôžeme vylúčiť, že Powell dá trhom silnejší pohlavok. Stačí sa pozrieť, čo si trh myslel ešte v jari. Očakával päť znížení, momentálne je konsenzus na jednom či dvoch.
Amerika ako taká sa hrdo hlási k nezávislosti svojich inštitúcií. Je to však úplne možné v súčasnej situácii? Blížia sa prezidentské voľby, Powell a SEC stojí pred určitými očakávaniami. Dôvodom je, že ekonomika krajiny je jednoducho silným argumentom pred samotnými voľbami, ekonomická kondícia krajiny ovplyvňuje hlasovanie. A Powell môže svojím konaním výsledok podstatným spôsobom ovplyvniť. Je ťažké ostať v takýchto prípadoch úplne nezávislý.
Žiadny centrálny bankár nemôže brať tie politické súvislosti priamo. Na druhej strane trhy sa môžu vyvíjať inak, keď vyhrá Trump alebo Biden. Trump sľuboval znižovanie daní. To by mohlo nakopnúť ekonomiku. Bude však musieť povedať, kde na to zoberie peniaze. Pripomína mi to situáciu vo Veľkej Británii za Trussovej, keď sa v roku 2022 trhy zľakli, pretože nedokázala povedať, kde zoberie peniaze na chod štátu. Môže to však spôsobiť aj rast na dlhopisoch, ktoré majú vyšší výnos ako akcie. Pre kúpu akcií tak bude chýbať motivácia. Môže to byť pre akcie teda aj zlá správa. Musí kalkulovať oba scenáre.
Nemyslím si, že to bude také okaté z jeho strany. Fed sa nebude chcieť dostať do situácie, aby bol zatlačený. Najjednoduchšie je neurobiť nič. Pokiaľ sa ukáže, že si to budú môcť dovoliť, tak sadzby znížia. Ale doteraz takéto údaje neprichádzajú.
Tie úvahy Powella môžu byť aj subjektívne. Do funkcie sa dostal za Bidena. Z tohto hľadiska si môže priať, aby vo funkcii pokračoval. Ak by sadzby neznížil, redukovalo by to šance Bidena na znovuzvolenie. A vlastne aj jeho pokračovanie vo funkcii. Ak to dáta dovolia, tak sadzby zníži. Ten boj s infláciou je však zložitý a riziko časom narastá.
Budúcnosť ekonomiky
Neodpustím si jednu otázku, ktorá sa vracia späť na začiatok rozhovoru. Ak by ste si mali vybrať jeden konkrétny scenár budúceho vývoja ekonomiky USA, bol by to nolanding, softlanding alebo hardlanding?
Do konca tohto roka predpokladám nolanding. Budúci rok sa možno ukáže tvrdé pristátie. Každý, kto sleduje historické údaje vie, že je malá šanca na mäkké pristátie. Centrálne banky sa však tiež učia z minulosti, takže sa to možno podarí. Na druhej strane, súčasná situácia je pomerne nová. Centrálna banka totiž ešte nikdy nebojovala s infláciou s takým zadlžením, ako v súčasnosti. Dnes sa hovorí o tzv. ziskovej inflácii. Prejavuje sa v podmienkach obrovského zadlženia.
Pred niekoľkými rokmi sa hovorilo, že sa dlh USA bude znižovať. Dnes sa už hovorí o prognózach, že dosiahne 120 % HDP krajiny. Je tu však rozdiel. Viac toho dlhu je medzi americkou verejnosťou. Samotný boj s infláciou im prihráva viac peňazí. Americká vláda sa zadlžuje rýchlejšie, Američania majú viac peňazí. Efekt bohatnutia infláciu znásobuje.
Eurozóně hrozí další úpadek, úpadek do globální bezvýznamnosti, varuje agentura Bloomberg. Dojde na něj, pokud ji pořádně nenakopnou nadcházející eurovolby. Což je ale málo pravděpodobné. Složení europarlamentu se podle průzkumů nemá změnit natolik, aby mohl být pád eurozóny do… pic.twitter.com/J4BgfBswdq
— Lukáš Kovanda (@LukasKovanda) June 3, 2024
Preto už v súčasnosti existujú odporúčania, ktoré by prepísali učebnice ekonómie. Napríklad najväčší správca aktív na svete, spoločnosť Blackrock, odporúča, aby sa úroky znížili. To je na prvý pohľad niečo na spôsob erdoganomiky. Tento prístup však úplne ignoruje to, že je to vlastne stimul ku spotrebe. Cez tento kanál však zvyšuje svoj význam, aj keď doteraz išlo naozaj o okrajový názor. Samotná myšlienka nie je úplne vadná. Cedntrálni bankári s ňou však nesúhlasia.
Môže to byť výhodné z pohľadu naviazania na politický cyklus. Posilnil by sa efekt na rast akcií a Biden by to ocenil. Ale myslím si, že v súčasnosti je to také neortodoxné riešenie, že trhy by to nezobrali pozitívne. Tieto hlasy sa však množia a môže to vyvolať tlak na Fed. A to aj preto, že inflácia sa zdá byť tvrdohlavá, možno to ale stojí za zváženie.
Inflácia v Európe je nižšia
Ak zostaneme na európskej pôde, zaujímavý je aj prístup Európskej centrálnej banky. Predpokladá sa, že bude úroky znižovať, do istej miery podobne ako ČNB, rýchlejšie a skôr ako to pravdepodobne urobí Fed. Čo môže takýto krok priniesť pre ekonomiky krajín eurozóny a samotné euro? Poďme teraz na starý kontinent. Na prvý pohľad sa zdá, ako by európske krajiny, aspoň väčšina z nich, zvládali infláciu lepšie. Je to len zdanie? Čím môže byť tento rozdiel spôsobený?
Teraz je konsenzus celkom silný. Európska centrálna banka však nebude chcieť urobiť tú chybu, aby sadzby redukovala predčasne. To je ten efekt zo Spojených štátov amerických z minulosti. Inflácia sa presunula z potravín a energií do miezd. A stala sa ťažko skrotiteľná. ECB bude postupovať opatrne.
Ekonomika eurozóny vykazuje menšiu flexibilitu, nižšiu produktivitu a dynamiku. To je samo osebe dezinflačné. Ani demografia na infláciu netlačí. Ceny energií sa zdvihli a už vyššie ostanú. Sú drahšie ako v USA, ale tento efekt už ekonomika vstrebala.
Zaváděný řecký šestidenní pracovní týden dobře ilustruje úskalí eura. Řekové chtěli německy pevnou měnu, jenže nejsou tak produktivní jako Němci.
— Lukáš Kovanda (@LukasKovanda) June 4, 2024
Takže to nějaký čas lepili dluhem. Teď už
lepit nemohou, takže musí víc makat.
A teď se představme, že takřka zákonitě se ve stejné… pic.twitter.com/x7rEkpCFZ1
Inflácia v Európe už nie je údaj, ktorý by tými trhmi pohol. To, čo sledujú trhy, je medziročná inflácia. Z toho sa stala chôdza po stolovej hore. Nižšia inflácia v Európe súvisí so štruktúrou tej ekonomiky. Jej rýchlejší pokles je daný vnútornými faktormi demografie a produktivity. Nie je to dielo centrálnych bankárov.
Pomerne vysoké sadzby úrokov centrálnej banky USA sú do veľkej miery zatiahnutou ručnou brzdou pre ekonomický rast. Napriek tomu však ekonomika ako celok rastie. Dokonca veľká sedmička najväčších globálnych gigantov rastie veľmi rýchlym tempom. Vydržia ešte podniky také vysoké úrokové zaťaženie a zároveň dokážu podávať také výsledky, aby ekonomika USA rástla?
Kroky Českej národnej banky
Česká národná banka znižuje úrokové sadzby. Nebojíte sa toho, že by mohla stúpnuť miera inflácie? To asi súvisí s tým, čo sú vlastne hlavné zložky inflačných tlakov v českej ekonomike.
To, že Česká národná banka znižuje úroky rýchlejšie, považujem za dôkaz jej nezávislosti. Aj z toho dôvodu by sme nemali prijímať spoločnú menu euro, ale ponechať si českú korunu. Nezávislosť tu priniesla svoje ovocie. Množstvo ľudí u nás tvrdí, že Česká národná banka zlyhala. Ale to je nepochopenie jej úlohy.
Išlo o vysokú závislosť ekonomiky na energiách a zároveň vysokú závislosť ich dodávok z Ruskej federácie. To je však dedičstvo socializmu. Keby sme mali euro, inflácia by bola ešte vyššia. Hovorí sa, že česká koruna nás neochránila, ale neochránila by nás žiadna mena. Na obdobie covidu a napadnutie Ukrajiny sme nemohli byť pripravení.
Zastánci eura: "Euro představuje bezpečnostní pojistku, přijměme jej."
— Lukáš Kovanda (@LukasKovanda) June 3, 2024
Lukáš Kovanda: "Euro není bezpečnostní pojistkou, je jí NATO."
Ratingová agentura Standard & Poor's: "Zhoršujeme Estonsku, Lotyšsku a Litvě rating, kvůli geografické blízkosti Rusku a s tím souvisejícím…
Politici majú pocit, že česká koruna sklamala. Inflácia však mohla byť ešte vyššia, ako nám naznačujú príklady pobaltských štátov. Tvrdia, že by sme mali prijať euro, ale to považujem skôr za politický súboj.
Ešte raz ďakujem a budem rád, ak sa k aktuálnym ekonomickým témam na našich stránkach vyjadríte aj v budúcnosti napriek pracovnej zaneprázdnenosti.
Ďalšie zaujímavé čítanie: Týždenný kalendár investora (3. 6. – 9. 6. 2024)
Maj prehľad o svetových trhoch a nezmeškaj príležitosť!
Ak ťa baví náš obsah, ale chcel by si ísť viac do hĺbky prípadne by sa sa chcel pridať do našej investorskej komunity, kde je už viac ako 500 investorov, tak sa pridaj do VIP členstva Investície vo vrecku.
Ako funguje také VIP členstvo a čo sa v ňom dozvieš? Pozri si TOTO VIDEO.
Vo VIP členstve nájdeš akciové portfólio Ing. Jakuba Kraľovanského, vnútornú tabuľku firiem, watchlist ako aj rôzne fundamentálne reporty či analýzy konkrétnych firiem a omnoho viac.
