Ešte pred zasadnutím FED a rozhodnutím o výške sadzieb, sme sa rozprávali so známym analytikom XTB Marekom Nemkym. Zámer spočíval v tom, aby sme sa uistili, či má FED aj iné možnosti ako je ponechanie sadzieb na rovnakej úrovni. Politici totiž takmer určite preferujú znižovanie sadzieb, výsledky inflácie zas ukazujú stagnáciu a mierny rast. Výsledok sa dozvieme v stredu o 20:00. Následne bude Jerome Powell čeliť novinárskym otázkam na tlačovej konferencii.
Ponechá FED sadzby nezmenené?
Poznáme Vás ako jedného z expertov burzy XTB na ekonomické udalosti. Preto by sme sa radi opýtali niekoľko otázok, ktoré súvisia práve so stredajším zasadnutím. Aby si naši čitatelia vedeli urobiť obraz o situácii ešte pred samotným zverejnením rozhodnutia o výške úrokových sadzieb a takisto pred tlačovou konferenciou Jerome Powella. Hneď na úvod otázka, dá sa očakávať niečo iné ako ponechanie výšku sadzieb?
V súčasnosti sú očakávania pomerne jasné, či už na strane ekonómov alebo na strane trhu. Prichádzajúce makroekonomické dáta v posledných mesiacoch neboli natoľko presvedčivé, aby dokázali centrálnych bankárov utvrdiť v pokračujúcich dezinflačných trendoch, čo znamená, že sadzby musia zostať na reštriktívnej úrovni o čosi dlhšie.
Čo hovoríte na prípadné zvýšenie? Objavili sa aj také odhady a ak by Jerome Powell postupoval podľa toho, čo deklaroval, teda že FED pôjde v súlade s dátami o inflácii, úrokové sadzby by vlastne v súčasnej situácii mal zvýšiť.
Centrálny bankári to teraz nemajú veľmi jednoduché, keďže aj napriek vysokým úrokovým sadzbám prítomným v ekonomike, inflačné tlaky boli v začiatku tohto roka o čosi silnejšie, čo znamená že monetárna politika musí zostať na reštriktívnej úrovni aj naďalej. Na ďalšie zvyšovanie sadzieb to však zatiaľ nevyzerá, keďže s každým ďalším zvýšením sadzieb hrozí riziko prílišného zabrzdenia ekonomiky, ktorá by sa následne mohla preklopiť do recesie.
Posledné kroky uťahovania sadzieb tak boli veľmi opatrné a v momente, kedy pokračovanie dezinflačných tendencií bolo jasnejšie, tak úlohou centrálnej banky bolo skôr sledovať ekonomický vývoj a ďalej vyčkávať. V súčasnosti je problémovým sektorom sektor služieb, ktorý reaguje na rast miezd a zvýšené náklady tak pretavuje do vyšších cien. Spotrebiteľ v USA zatiaľ taktiež nepoľavuje a naďalej míňa, čo znamená, že je naďalej ochotný byť prijímateľom vyšších cien, čo sa pretavuje do inflácie služieb v PCE indexe na úrovni 4 %.
Keď sa však pozrieme na celkový inflačný vývoj podľa jadrového indexu PCE, ktorý sleduje FED, tak ten je v súčasnosti na úrovni 2,8 %, čo je o čosi viac ako je cieľ priemernej inflácie na úrovni 2 %. Keď sa však pozrieme do vnútra, tak vidíme, že ceny statkov rastú iba minimálnym tempom 0,1 % medziročne a problémové sú primárne služby. Zároveň, ak sa taktiež pozrieme do vnútra služieb, tak významnú časť tvorí rast cien imputovaného nájomného.
Teda ekvivalentu nákladov vlastnenia nehnuteľnosti. Tento náklad napríklad majitelia nehnuteľnosti samozrejme nevidia a tak je celkom pravdepodobné, že aj pocitová inflácia v USA môže byť o čosi nižšia, ako tá reportovaná. Centrálna banka si tak v súčasnosti môže dovoliť vyčkávať, keďže ekonomika je pomerne silná a sadzby sa postupne budú prepisovať aj naďalej do inflácie, avšak o čosi pomalšie.
Vplyv na reálnu ekonomiku
Vydržia ešte firmy takéto vysoké úrokové miery? Predražuje im to financovanie a už mnohé prichádzajú do stavu, že budú refinancovať svoje záväzky. V tomto bode môže ekonomika tvrdo naraziť.
V ekonomike USA pozorujeme samozrejme zvýšený počet bankrotov podnikov, keďže vysoké úrokové sadzby spôsobujú niektorým podnikom problémy vo financovaní a žiaľ, niektoré podniky taktiež neboli dostatočne efektívne a pripravené na vyššie úroky, avšak tak to už v ekonomike býva a je to normálne, keďže cieľom je alokovať fin. prostriedky sporiteľov do tých najvýnosnejších projektov a podnikov. Zvýšený počet bankrotov tu tak ešte aj naďalej budeme vidieť. To však, či refinancovanie úverov za vyšší úrok bude problémom, tak na to si žiaľ budeme musieť ešte počkať.
Zatiaľ to ako problém nevyzerá, keďže spoločnosti postupne rátajú s vyššími úrokovými sadzbami o čosi dlhšie a snažia sa to adekvátne pripraviť, avšak možný slabší dopyt spotrebiteľov môže spôsobiť opäť, že niektoré firmy nebudú schopné splácať drahšie úvery a opäť budú insolventné. Je to však celkom typický proces pri vysokých úrokových sadzbách a tvrdým nárazom by som to nenazval. Tvrdý náraz by však mohol kedykoľvek prísť v podobe nejakej neočakávanej udalosti, ktorá by následne mohla spôsobiť negatívny ekonomický šok a spôsobiť hardlanding, ako napríklad negatívny geopolitický vývoj.
Takze vysledky Tesly, tentokrat som si zobral na pomoc aj @Marek_Nemky
— Tomáš Vranka (@TVranka) April 24, 2024
– pokles trzieb, velky pokles zisku
– velky pokles marzi
– ovela vyssia produkcia ako predaje
– vela slubov a planov do buducna
– akcie rastu o 13 %
Video: https://t.co/oL991FB3uX
Ďalší vývoj ovplyvní FED
Ak by ste si mali staviť na jednu možnosť, bol by to hardlanding, softlanding alebo tzv. nolanding? Táto otázka už trocha vyšla z módy, pretože dnes už na rozdiel od roku 2023 recesiu neočakáva takmer nikto.
Historicky sa ukázalo, že FED vo väčšine prípadov pomaly reagoval na uvoľnenie monetárnej politiky a vysoké úrokové sadzby príliš utlmili dopyt, prípadne dopomohli k odhaleniu problémových sektorov v ekonomike, čo opäť spôsobilo rozsiahlejšie ekonomické problémy. V súčasnosti však môžeme vidieť, že sa ekonomike zatiaľ darí aj v prostredí vysokých úrokových sadzieb, nezamestnanosť je nízka a infláciu sa darí postupne krotiť. To znamená, že FED zatiaľ spravil svoju prácu na jednotku. Vyzerá to zatiaľ tak, že základným scenárom ešte stále zostáva soft-landing a za mňa by dokonca bol prípad soft-landingu aj pokles inflácie pri ekonomickej stagnácii, keďže historicky sa to ukazuje ako málo pravdepodobný scenár.
Prebiehajúca výsledková sezóna ukazuje, že technologickí giganti sú v pomerne dobrej forme až na výnimky. Čo to vlastne o ekonomike hovorí? Množstvo odborníkov očakáva už dlhšiu dobu zvýšenie nezamestnanosti v USA. To však neprichádza. V piatok nás čakajú ďalšie dáta, ale predpoklady nehovoria o tom, že by sa tam malo niečo dramaticky meniť.
Veľkí technologickí giganti majú samozrejme svoj podiel na ekonomike USA, avšak nie až taký veľký, aby sme dokázali zhodnotiť celú ekonomiku na základe ich výsledkov. Môžu nám však predostrieť napríklad výsledky z reklamného biznisu a povedať nám, že podniky sú naďalej ochotné pomerne solídne míňať na marketing a internetovú reklamu, čo znamená že firmy zatiaľ nepotrebujú výraznejšie sporiť na nákladoch. Veľkú časť americkej ekonomiky tvoria malé a stredné podniky, ktoré svoje výsledky ani nezverejňujú pre širokú masu a tak je lepšie sa držať dát o HDP.
Tie zaznamenali v prvom kvartáli rast HDP o 1,6 % v porovnaní s predošlým kvartálom anualizovane, čo však bolo 0,9 % menej ako sa očakávalo. Dôvodom však bol negatívny príspevok čistého exportu a pokles zásob, zatiaľ čo spotreba domácnosti a nárast investícii prispeli ešte stále pomerne výrazne do hospodárskeho rastu. Čísla tak nakoniec aj naďalej ukázali pomerne silného amerického spotrebiteľa, čo opäť znamená, že sadzby musia aj naďalej zostať o čosi dlhšie na vyšších úrovniach.
Ďalšie zaujímavé čítanie: Tomáš Vranka: Výsledková sezóna
